piatok 23. septembra 2011

Abeceda života

A - auto- rešpekt a miestami moja nočná mora. RAZ sa k tomu odhodlám a potom sa z neho ani nepohnem..dúfam!
B - babka- stelesnenie detstva, spomienok na strávene zimné večery s ihlicami v rukách a nemotorným štrikovaním, hrabanie sa v starých fotkách, zažltnutých knihách, teplé kakao a rožky, „rodinné hry“ a teplo domova..
C - cukráreň. Miesto kde sa stretnete s priateľmi dáte si Latte, zákusok s kopcom šľahačky a nachvíľu sa zastaví svet.
D – „D“- sínusoida môjho života. Raz dobre, inokedy oči pre plač.... Ale i o tom je život, ktorý by možno nespravil zo mňa to, čím som, ak by som si tým neprešla.
E – EF- vysnívaný kus môjho života. Poučená do života, že toto nie je smer, ktorým sa má uberať môj život. Boj so sebou, okolím, že nevzdám ťažké veci hneď ako sa nedarí ich meniť. S odstupom času, vyčarený úsmev na srdci, že to tak malo byť.
F – fotky- Milujem ich. Akékoľvek! Sedieť hodiny nad starými fotkami je skvelo využitý čas. Miestami v očiach slzy šťastia, inokedy slza smútku za super časmi, ktoré už nebudú nikdy rovnaké.. Čiernobiele sú naj. Jednu takú mám veľmi obľúbenú. Teniskovú.
G- Grécko. 9 mesiacov práce, zábavy, spomienok... slnka ,parties a iný život ako tu. Iná mentalita, iné jedlo, domorodci. Keď bol čas, aj more, slnko, nafukovačky a slnenie. Na prácu sa dá zabudnúť, ak sú s vami správni ľudia. A tí tam nechýbali. Moje Ja tam našlo svoj zrkadlový obraz, a to považujem za najväčšie pozitívum pracovnej dovolenky.
H- Haloween- dúfam, že príjemne strávený čas s priateľmi v BB. V maskách, s mojimi babami, ako kedysi. Keď svet nebol viac- menej stereotypom, ale každý deň mal inú farbu, presedeli sme hodiny pri čaji v hrubých ponožkách pred telkou a venčiť sme chodili výlučne v teplákoch...
I – ignorácia- Nemám ju rada zo strany ostatných, ale naučila som sa aj ja byť niekedy mrcha, ignorovať ľudí, či už preto, aby som neprišla o nervy, alebo preto, že ma to baví.
J - jarmok. Vianočný. V najobľúbenejšom meste na mape. S punčom v jednej ruke, langošmi v druhej, s babami v kŕči smiechu, za veľkým stolom, keď nás ľudia nechápali. Nevadí. Hlavne že nás bolo počuť. Čo nám nikdy nerobilo problém.
K – Knihy- keď vonku prší, kvapky bubnujú o okno, ležíte v posteli zababušení , s čajom alebo kakaom a knihou od ktorej sa nedá odlepiť. Čítate na jeden dych.. Keď vyrastiem, tak strávim jeden deň. Bez rušenia.
L- listy. Klasické, ručne písané, na papier atramentovým perom. Ako kedysi, pamätáte? Ale v dnešnej dobe mailov, sociálnych sietí zabúdame. Pomaly aj písať inak, ako na klávesnici. A tak som sa rozhodla vziať do ruky aj pero a papier a napísať zopár listov. Ako kedysi.
M- Mama- Tá ktorá plakala na letisku, ktorá povie čo si myslí a niekedy radšej mlčí aby nebolo horšie. Mamka ktorá robí najlepší prívarok, ktorá nám dávala pusu a rozprávala rozprávky na dobrú noc.... Mama, ktorú ľúbim!
N- náušnice- Priatelia a rodina tvrdí, že som maniak..Možno. ale určite nie som jediná kto má doma okolo 60 párov náušníc. Najradšej mám pre mňa spešl vyrobené „nohy“ a egyptské s kvetmi.
O- Ocino – osoba s veľkou dlaňou , silným objatím, povzbudením, vtipnou poznámkou, ktorá sa usadí do hlavy a nezbavíte sa jej celé hodiny. Niekedy roky. Oco, s ktorým sa tvárim, že vieme spoločenské tance a ešte lepšie sa vyhýbame očiam druhých ..
P- Peťki- veľká sestra, s ktorou platí citát, že ani diaľka nemôže rozdeliť priateľstvo. Ešteže máme net a som ako mor... Dokonca aj jej malá ma má rada- hádam jej to zostane ešte dlho.
R- rodina- Všade dobre, doma najlepšie. Ako všade, niekedy to iskrí, inokedy rada spomínam na oslavy narodenín, rodinné dovolenky , výlety po rodnej zemi, to ako pozeráme všetci spolu telku.. A ako nikde nebude tak, ako doma.
S- Simčuke- prepísaných 3 a pol roka prázdnin listami, spriaznená duša v škole i mimo nej, spolubývajúca na jeden rok, vyprážane kožené bundy, nočné nákupy v „americkom štýle“ – strapaté a v teplákoch o 22:00 večer keď mládež vyrážala vyfintená do mesta.. a my s čokoládou domov na film.
T- sestra- jej meno začína na T- a môj pocit zodpovednosti za ňu aj keď bude mat 40 rokov.
U- ústav- Miesto , kde som strávila 5 rokov, so super ľuďmi, s nesmrteľnými zážitkami. Fialový Fernet, alergie, otvorené okná, ignorácia Rafajely, itinerár , pytlíky a TUF! Na to sa nedá zabudnúť.
V- viera. Každý z nás v niečo verí. Možno veríte v seba, v nadprirodzeno medzi nebom a zemou, možno lepšie zajtrajšky... Ja si nosím so sebou v pomyselnom batôžku na chrbte Boha. Niekedy sa tvárim že ho nevidím, ale aj tak viem že je tam. Že je tu keď potrebujem a nepovie že nemá čas, lebo...
X- FX- známka,ktorá mení veci v živote veľkou rýchlosťou...
Y- ypsilon- a moju „chorobu“ všímať si pravopisné chyby..
Z – písmeno Z. mám ho najradšej z abecedy. Začína ním moje meno, počiatočné písmeno nových Začiatkov, Zlato- ako ma volá polovička..